Otvaramo teme ljudskih i manjinskih prava

O ovim ciljevima, ali i o slovačkoj manjini u Srbiji, razgovarali smo sa NJ. E. Dagmar Repčekovom, uoči Regionalne konferencije posvećene inkluziji Roma, čiji je organizator bila i Ambasada Slovačke Republike u Srbiji.

* Prvog januara 2019. godine, Slovačka je preuzela dvanaestomesečno predsedavanje Organizacijom za evropsku bezbednost i saradnju. Koje su prioritetne oblasti slovačkog predsedavanja u ovom periodu izuzetno složenih i velikih razlika, kao i pretnji po nacionalnu i međunarodnu bezbednost?

– Ovo je prilično složeno pitanje, jer odluka o tome koji će se prioriteti rešavati tokom predsedavanja ne zavisi uvek samo od same predsedavajuće države. Prilikom odlučivanja moramo da razmislimo i o tome kakve izazove donosi sadašnje vreme, kao i o tome koje je izazove rešavalo prethodno predsedništvo, budući da tri države koje predsedavaju OEBS-om intenzivno sarađuju u takozvanoj ,,trojci“. Slovačka je, zapravo, bila postavljena pred postojecće izazove, a to su opšta regionalna sigurnost, evropska sigurnost, a takođe i rešavanje konflikta na istoku Ukrajine, koja je naš neposredni sused. Tako je jedan od glavnih prioriteta uloga ove organizacije kao medijatora u rešavanju sukoba u Ukrajini, na način na koji ona rešava sukobe u drugim delovima sveta. S obzirom da se organizacije multilateralnog sistema nalaze pod pritiskom raznih kriza, koje proizilaze iz često nepreglednih konfliktnih situacija u celom svetu, sledeći prirodni prioritet je efikasan multilateralizam, i povratak poverenja u multilateralne organizacije. Bilo da je reč o OEBS-u, OEES-u ili UN-u, svim ovim velikim međunarodnim nadnacionalnim organizacijama je potrebno da u kompleksnom sistemu međunarodnih odnosa imaju dovoljno poverenja i autoriteta. I, naravno, naša sledeća uloga je, s obzirom da je Slovačka poznata kao uspešan medijator, približavanje ove organizacije javnosti, približavanje ljudima. Drugim rečima, treba aktivno da razgovaramo sa svim uključenim akterima i predstavimo OEBS kao organizaciju koja jedina stvara platformu za dijalog suprotstavljenih strana na zapadu i istoku, severu i jugu, i koja pokušava da reši sve trenutne izazove vremena u kojem živimo. Mislim da, kada pogledamo kako je zacrtan program našeg predsedavanja, uspešno ispunjavamo naše prioritete.

* Kako biste sumirali prvih šest meseci slovačkog predsedavanja OEBS-om?

– Sa tačke gledišta Ambasade Slovačke Republike u Srbiji i Ministarstva spoljnih i evropskih poslova SR, rekla bih da je ovaj šestomesečni period bio intenzivniji u poređenju, na primer, sa šestomesečnim predsedavanjem Evropskim savetom 2016. godine. To predsedavanje je proticalo uglavnom po automatizmu i, prirodno, zahvaljujući i velikoj pomoći iz Brisela. Za razliku od toga, danas smo postavljeni pred mnoge zadatke, koje moramo da rešavamo sami. I, naravno, OEBS se zasniva na tri dimenzije: na političkoj, ekonomsko-ekološkoj i ljudsko-pravnoj, i moramo nastojati da obuhvatimo sve tri dimenzije. Za to je neophodna saradnja naše Ambasade, koja je odgovorna za svoje aktivnosti, i ministarstva u Bratislavi, koje je prirodni centar našeg predsedavanja. Moram da istaknem da smo zahvaljujući izuzetnoj aktivnosti našeg ministra, gospodina Lajčaka, uspeli da ispunimo naša obećanja – pored ostalog i zato što je ministar u stanju da proputuje ceo svet i poseti sve misije OEBS-a. Iz priča znam da je posetio države i misije OEBS-a koje godinama nije posetio nijedan predstavnik OEBS-a, naročito ne predsedavajući, pri čemu se trudimo da ostvarimo takav koncept dijaloga, u koji će biti uključeni svi delovi sveta koje ova organizacija obuhvata.

Na isti način su planirane i aktivnosti, da sačuvaju svoj globalni karakter, ali da, istovremeno, njihovi delovi mogu da se održavaju i u pojedinim regionima, i da se tako odraze na iskustva, izazove i zahteve upravo ovih regiona. A jedan takav region je i Zapadni Balkan. To znači da niz događaja, koji se održavaju u Slovačkoj, odnosno u stalnom Sekretarijatu, ili u stalnoj misiji, organizujemo i ovde, u Beogradu. Beograd smo izabrali zbog toga što ovde imamo najveću ambasadu, koja sasvim prirodno realizuje regionalne aktivnosti. Među zanimljivim događajima predsedavanja je recimo velika konferencija o kibernetskoj bezbednosti, koja se održala početkom juna u Bratislavi, ali naša ambasada je još u februaru ove godine realizovala sa partnerima sličnu konferenciju u Beogradu. Ako govorimo o prioritetima fokusiranim na ekološko-ekonomsku dimenziju, u martu smo organizovali konferenciju sa ciljem da se prenesu slovačka i evropska iskustva u upravljanju otpadom, konkretno komunalnog otpada i otpadnih voda. Naravno, značajna je i politička dimenzija OEBS-a. U njemu se, kao predsedavajući, bavimo ozbiljnim pitanjem reforme i upravljanja u sektoru bezbednosti. Ovako fokusirana globalna konferencija biće održana u Bratislavi u septembru, a kada su u pitanju regionalne konferencije, dvodnevna je već održana na Zapadnom Balkanu – 4. i 5. juna u Beogradu. Prvi dan smo otvorili aktivnom debatom na visokom nivou, kojoj je prisustvovalo oko 150 učesnika. Bila sam veoma iznenađena, jer su me mnogi uveravali da je ova tema u današnjem svetu, zapravo mrtva, a ispostavilo se da nije. A, po mom mišljenju, naročito je važna upravo u ovom regionu, što smo zatim videli i drugog dana, na ekspertskom panelu, koji je održan u našoj ambasadi. Za rešavanje problema bezbednosnog sektora bilo je zaista veliko interesovanje, a kako se ovaj region još smatra postkonfliktnim, uspeli smo da otvorimo novu temu, kojom bi OEBS mogao u budućnosti da se bavi. Konkretno je reč o postkonfliktnim traumama, koje za posledicu imaju da mnogi ljudi žive u prošlosti i nisu u stanju da se izvuku iz nje. To rezultira atmosferom nasilja među stanovništvom, kao i visokim procentom posedovanja nelegalnog oružja. Nažalost, ni porodični sukobi se ne rešavaju mirnim putem, kada pročitamo vest o nasilju u porodici u regionu, u poređenju sa ostalim delovima sveta, ovde ne dominira seksualno nasilje, već se tu radi izričito o oružanom nasilju, naročito prema ženama, gde muškarci ženu teško rane ili čak i ubiju. Ove teme zaslužuju našu pažnju.

Zato smo u našoj Ambasadi otvorili još jednu temu – a to je upravo ta ljudska dimenzija. Jedan od takvih događaja je, upravo, i konferencija posvećena ljudskim i manjinskim pravima sa posebnim fokusom na položaj romske zajednice, na kojoj se osvrćemo na Dekadu inkluzije Roma, koja je zvanično završena 2015. godine. Moramo da postavimo pitanja kakav je ona imala značaj, šta se postiglo, šta se promenilo, i da li se promenio život romske zajednice nabolje? Bilo je tu i dobrih projekata, koji su imali i konkretne rezultate sa gledišta dugoročnosti, ali je ipak neophodno razmisliti o tome šta treba raditi dalje i kako iskoristiti naša iskustva. Ovaj moto je sadržan i u samom nazivu konferencije. Mi želimo da privučemo brojne institucije da se uključe u rešavanje ovog problema i posvete mu se u budućnosti.

Sledeći, možda i poslednji događaj ovog tipa koji će se direktno odnositi na položaj žena, biće ili panel ili čak posebna konferencija u okviru Beogradskog bezbednosnog foruma, koji počinje 16. oktobra. Upravo tog prvog dana bismo u program hteli da uključimo i ovu konferenciju, koja bi trebalo da bude posvećena Rezoluciji SB UN br. 1325 pod nazivom ,,Žene, mir i bezbednost“, jer želimo da otvorimo diskusiju o ulozi žena u ovom regionu. Ne samo sa stanovišta Rezolucije, koja se odnosi na žene u civilnim misijama ili u vojsci, već i sa stanovišta društvenog položaja žena ili prisutnosti žena u politici. Sećam se kada sam pre četiri godine došla u Srbiju, bila sam na polaganju venaca, što se ovde dešava češće nego igde drugde na svetu, i čula sam ministra odbrane, koji je rekao da nikada neće zaboraviti žrtve ratova u kojima je Srbija izgubila više od polovine muške populacije. Kada čujete ovu ogromnu cifru, odmah shvatite koliko je velika trauma ovdašnjeg stanovništva. I zato mislim da su žene zaista odigrale veoma značajnu ulogu u oživljavanju ovog društva i da su na sebe preuzele mnogo poslova koje obavljaju muškarci. Raduje me što je u ovoj državi uloga žena prilično velika i vidljiva.

* Slovačka kao predsedavajuća OEBS-om globalno je veoma aktivna. U Beogradu ste 4. juna organizovali regionalnu debatu na visokom nivou o upravljanju i reformi bezbedonosnog sektora koja je okupila preko sto visokopozicioniranih stručnjaka i uticajnih činilaca u nacionalnim bezbednosnim službama, kao i predstavnike akademskog i civilnog društva iz zemalja jugoistočne Evrope. 20. i 21 juna jedan ste od koorganizatora još jedne velike regionalne konferencije. U pitanju je konferencija posvećena inkluziji Roma. Šta Vas je motivisalo da pažnju usmerite baš na ove dve teme na zapadnom Balkanu?

– Kada razgovaram sa mnogim mojim poznanicima, uključujući i ambasadore, svi oni usmeravaju svoje napore uglavnom na to kako bi se izjednačio, odnosno poboljšao životni standard, kako bi se ispunili neophodni kriterijumi koji proizilaze iz procesa evrointegracija, usvajale mere kojim bi se sprečio odlazak mladih ljudi, itd. A u celom tom spletu se zaboravlja na to da je Srbija multinacionalna država i da tu postoje mnoge manjine – mislim da je više od 17-18 manjina zvanično priznato – a jedna od tih manjina je i romska manjina, koja je prilično nehomogena i teško nalazi svoje predstavnike u državnim institucijama. Često joj ostaje samo nevladin sektor, kako bi ostvarila svoje prioritete. Nažalost, romska zajednica često ostaje u pozadini i na njihov položaj se često zaboravlja. A upravo OEBS, u onoj ljudsko-pravnoj dimenziji, ukazuje na potrebu pomoći ovim zajednicama i vraćanja nade u bolji život. Naravno, kada je reč o ovoj temi, treba početi od samog početka, konkretno od obrazovanja Roma. Treba početi s tim da im se obezbedi pristojno stanovanje, da usvoje opšteprihvaćene društvene norme, kako bi ih prihvatila zajednica u kojoj žive. Mislim da je obrazovanje osnovni temelj svega toga. U okviru konferencije smo hteli da predstavimo one najbolje primere i iskustva iz prakse, da bi i drugi mogli da nešto nauče iz njih. To su pozitivni primeri ne samo iz Srbije, već i iz drugih zemalja u regionu, i na kraju mogu da kažem da ćemo i iz Slovačke imati predstavnike takozvanih „zdravih zajednica“, koji će predstaviti projekat koji kod nas uspešno funkcioniše već desetak godina.

Náš rozhovor: J. E. Dagmar Repčeková, veľvyslankyňa Slovenskej republiky v Srbsku

Otvárame témy ľudských a menšinových práv

Slovenská republika tohto roku prebrala predsedníctvo v Organizácii pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe a tým si pred seba postavila veľké ciele, ktoré musí dosiahnuť počas 12 mesiacov. O tých cieľoch, ako aj o slovenskej menšine v Srbsku, sme sa rozprávali s J. E. Dagmar Repčekovou, v predvečer Regionálnej konferencie venovanej Rómom, ktorej organizátorom bolo aj Veľvyslanectvo Slovenskej republiky v Srbsku.

* 1. januára 2019 Slovensko prevzalo dvanásťmesačné predsedníctvo Organizácie pre bezpečnosť a spoluprácu v Európe. Aké sú prioritné oblasti slovenského predsedníctva v tomto období výnimočne zložitých a rôznorodých rizík a hrozieb týkajúcich sa národnej i medzinárodnej bezpečnosti?

– Je to dosť zložitá otázka, pretože nejde vždy len o rozhodnutie samotnej predsedníckej krajiny, ktoré priority bude riešiť. Pri rozhodovaní sa musíme zamyslieť nad tým, aké výzvy prináša aktuálna doba a tiež aké výzvy riešilo predchádzajúce predsedníctvo, keďže trojica krajín, ktorá po sebe preberá predsedníctvo OBSE, intenzívne spolupracuje v rámci takzvaného ,,tria“. Slovensko tak bolo do veľkej miery postavené pred existujúce výzvy, ktorými sú hlavne všeobecná regionálna bezpečnosť, európska bezpečnosť a tiež riešenie konfliktu na východnej Ukrajine, keďže ide o nášho priameho suseda. Dá sa tak povedať, že jednou z hlavných priorít bolo pôsobenie OBSE ako mediátora pri riešení konfliktu na Ukrajine, podobne, ako rieši konflikty aj v iných častiach sveta. Keďže multilaterálne organizácie aktuálne čelia rôznym krízam, ktoré vyplývajú z často neprehľadných konfliktných situácií po celom svete, ďalšou prirodzenou prioritou tak je aj efektívny multilateralizmus a návrat dôvery v multilaterálne organizácie. Či už tu ide o OBSE, OECD alebo aj OSN, všetky tieto veľké medzinárodné organizácie potrebujú v komplexnom systéme medzinárodných vzťahov dostatočnú mieru dôvery a autority. A, samozrejme, našou ďalšou úlohou, keďže Slovensko je známe ako úspešný mediátor, bolo priblíženie tejto organizácie bližšie k verejnosti, bližšie k ľuďom. Inak povedané, je potrebné aktívne komunikovať so všetkými zainteresovanými aktérmi a prezentovať navonok OBSE ako organizáciu, ktorá ako jediná vytvára platformu pre dialóg znepriatelených strán na západe aj východe, na severe aj na juhu, a ktorá sa snaží riešiť všetky aktuálne výzvy súčasnej doby. Myslím si, že keď sa pozrieme na pôvodné nastavenie programu nášho predsedníctva, darí sa nám naše priority dobre napĺňať.

* Ako by ste zhrnutli prvých šesť mesiacov slovenského predsedníctva OBSE?

Z hľadiska veľvyslanectva Slovenskej republiky v Srbsku i Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR by som povedala, že dokonca môžeme hovoriť o šiestich intenzívnejších mesiacoch napr. v porovnaní s polročným predsedníctvom v Európskej rade v roku 2016. Vtedajšie predsedníctvo plynulo pomerne automaticky a prirodzene aj vďaka veľkej pomoci zo strany Bruselu. Dnes oproti tomu čelíme mnohým úlohám, ktoré musíme riešiť sami. A samozrejme, OBSE je založená na troch dimenziách: politickej, ekonomicko-enviromentálnej a ľudsko-právnej, a my sa musíme snažiť pokryť všetky tri dimenzie. Nevyhnutná je pritom spolupráca nášho veľvyslanectva, ktoré zodpovedá za naše vlastné aktivity, s ministerstvom v Bratislave ako prirodzeného centra nášho predsedníctva. Rada by som tu zdôraznila, že vďaka mimoriadnej aktivite nášho p. ministra Lajčáka sa nám do veľkej miery darilo napĺňať naše predsavzatia – okrem iného aj preto, že pán minister dokáže precestovať doslova celý svet a navštíviť všetky misie OBSE. Aj z rozprávania viem, že navštívil aj také krajiny a misie OBSE, kde sa roky neukázal žiaden predstaviteľ predsedníctva, pričom sa snažíme nastaviť taký koncept dialógu, aby boli zapojené všetky časti sveta, ktoré zahŕňa táto organizácia.

Takto boli koncipované aj aktivity, aby si zachovali svoj globálny charakter, ale zároveň aby sa ich jednotlivé časti mohli konať aj v jednotlivých regiónoch, a mohlo by sa tak reflektovať na skúsenosti, výzvy a požiadavky práve týchto regiónov. Jedným z nich je pritom aj západný Balkán. Znamená to, že viacero podujatí, ktoré sa konajú aj na Slovensku, respektíve na stálom sekretariáte alebo na stálej misii, organizujeme aj tu v Belehrade. Belehrad bol vybraný práve preto, že tu máme najväčšie veľvyslanectvo, ktoré tak celkom prirodzene realizuje regionálne aktivity. Medzi najzaujímavejšie podujatia predsedníctva patrí napríklad veľká konferencia o kybernetickej bezpečnosti, ktorá sa konala tento týždeň v Bratislave, ale naša ambasáda už vo februári tohto roku realizovala s partnermi podobnú konferenciu v Belehrade. V kontexte priorít zameraných na enviromentálno-ekonomický rozmer sme v marci zorganizovali konferenciu, kde bol hlavnou témou prenos slovenských a európskych skúseností pri manažovaní odpadového hospodárstva, konkrétne hlavne odpadu komunálneho a odpadových vôd. Samozrejme, dôležitá je aj politická dimenzia OBSE. Tu sa ako predsedníctvo zaoberáme dôležitou otázkou reformy a správy bezpečnostného sektoru. Takto zameraná globálna konferencia sa bude konať v septembri v Bratislave, zatiaľ čo regionálne dvojdňové podujatie s rovnakým zameraním sa uskutočnilo v termíne 4. – 5. júna tu v Belehrade. Prvý deň sme otvorili aktívnou debatou na vysokej úrovni s účasťou približne 150 hostí. Sama som bola veľmi prekvapená, keďže viacerí ma pred samotným podujatím presviedčali, že táto téma je vlastne v dnešnom svete mŕtva, pričom sa ukázalo, že tomu tak vonkoncom nie je. A osobitne je, podľa mňa, dôležitá práve v tomto regióne, čo sme videli aj na druhý deň v rámci expertného panelu v priestoroch nášho veľvyslanectva. O riešenie problémov bezpečnostného sektoru bol naozaj vysoký záujem, a keďže je tento región stále aj interne vnímaný ako postkonfliktný, podarilo sa nám otvoriť novú tému, ktorou by sa OBSE mohla v budúcnosti zaoberať. Konkrétne ide o postkonfliktné traumy, ktoré spôsobujú, že veľa ľudí žije stále v minulosti a nedokáže sa od nej odpútať. Dôsledkom je pretrvávajúca atmosféra násilia medzi populáciou, ako aj vysoká miera držania nelegálnych zbraní. Žiaľ, často sa neriešia ani potýčky v rodinách – keď sme mali možnosť vidieť správu o násilí v rodinách, v regióne na rozdiel od iných častí sveta neprevláda primárne sexuálne násilie, ale ide o vyslovene ozbrojené násilie, keď muži konkrétnu ženu jednoducho ťažko zrania alebo dokonca zabijú. Tieto témy si určite zaslúžia našu pozornosť.

Aj preto sme na našom veľvyslanectve otvorili ešte jednu tému a to je práve ľudská dimenzia. Jedným z takto zameraných podujatí je aj Konferencia venovaná ľudským a menšinovým právam so zvláštnym dôrazom na postavenie rómskej komunity, kde sa vraciame k Dekáde inklúzie Rómov, ktorá bola oficiálne ukončená v roku 2015. Musíme si však položiť otázku, aký bol jej význam, čo sa podarilo dosiahnuť, čo sa zmenilo a či sa zmenil život rómskej komunity k lepšiemu. Zaznamenali sme aj dobré projekty, ktoré viedli ku konkrétnym výsledkom aj z dlhodobého hľadiska, stále je však nevyhnutné zamýšľať sa nad tým, čo ďalej a ako využiť naše skúsenosti. Toto motto je prítomné aj v samotnom názve konferencie. Naším zámerom je vyzvať početné inštitúcie, aby sa do riešenia tohto problému zapojili a venovali sa mu aj v budúcnosti.

Ďalším, možno aj posledným podujatím tohto druhu, ktoré sa bude konkrétne týkať postavenia žien, by mal byť buď panel alebo dokonca samostatná konferencia v rámci Belehradského bezpečnostného fóra, ktoré začne 16. októbra. Práve tento úvodný deň by sme chceli do programu zahrnúť túto konferenciu, ktorá by sa mala venovať rezolúcii Bezpečnostnej rady OSN č. 1325 s názvom Ženy, mier a bezpečnosť, pričom máme veľký záujem otvoriť diskusiu o úlohe žien v tomto regióne. Nejde pritom len o pohľad samotnej rezolúcie, ktorá sa týka napr. žien v civilných misiách či v armáde, ale aj o spoločenské postavenie ženy, či prítomnosť žien v politike. Ja si osobne pamätám moment, keď som pred takmer štyrmi rokmi prišla do Srbska, zúčastnila som sa na kladení vencov, ktoré je tu také časté ako možno nikde inde vo svete, a vypočula som si slová ministra obrany, ktorý povedal, že nikdy nezabudnú na obete vojen, v ktorých Srbsko stratilo viac než polovicu mužského obyvateľstva. Keď počujete takéto veľké číslo, okamžite si uvedomíte, aká musí byť veľkosť traumy tunajšieho obyvateľstva. Aj preto si myslím, že ženy tu naozaj zohrali veľmi veľkú úlohu, aby oživili túto spoločnosť a v mnohom zastali prácu mužov. Aj toto ma veľmi teší, že aj v Srbsku je úloha žien dostatočne silná a viditeľná.

* Slovensko je, ako predsedávajúca krajina OBSE, tento rok globálne veľmi aktívna, a to obzvlášť v našom regióne. 4. júna ste v Belehrade zorganizovali regionálnu debatu na vysokej úrovni o správe a reforme bezpečnostného sektoru, na ktorej sa zhromaždilo vyše 100 vysokopostavených odborníkov a vplyvných aktérov v národných bezpečnostných službách, ako aj predstaviteľov akademického sektoru a občianskej spoločnosti z krajín juhovýchodnej Európy. V dňoch 20. a 21. júna ste boli tiež jedným zo spoluorganizátorov veľkej regionálnej konferencie v Belehrade, tentokrát zameranej na tému inklúzie Rómov. Zdá sa tak, že oblasť Vášho angažovania sa je veľmi široká, obzvlášť čo sa týka tohto regiónu. Čo Vás motivovalo, aby ste svoju pozornosť upriamili na tieto dve témy na západnom Balkáne?

– Hovorila som to aj z toho dôvodu, že keď vedieme diskusie s viacerými mojimi priateľmi vrátane veľvyslancov, každý smeruje svoje úsilie hlavne na vyrovnanie a zlepšenie životnej úrovne, plnenie kritérií vyplývajúcich z eurointegračného procesu, prijatie opatrení, ktoré by zabránili odchodu mladej generácie atď. V celej tejto spleti sa pritom zabúda na to, že Srbsko je mnohonárodnostný štát, kde žije mnoho príslušníkov národnostných menšín – myslím, že viac než 17 či 18 menšín je aj oficiálne uznaných – pričom jednou z týchto menšín je aj rómska menšina, ktorá je ale dosť rozdrobená a ťažko hľadá svoje zastúpenie v štátnych inštitúciách. Často jej tak ostáva len mimovládny sektor, kde môže presadzovať svoje priority. Žiaľ, rómska komunita často zostáva v úzadí a na jej postavenie sa nezriedka zabúda. A práve OBSE v kontexte ľudsko-právnej dimenzie vyzdvihuje potrebu pomôcť týmto komunitám a vrátiť im nádej na lepší život. Samozrejme, v tejto téme je nevyhnutné postupovať od začiatku, konkrétne od vzdelávania Rómov. Treba začať tým, že dostanú slušné bývanie, že si osvoja spoločenské štandardy, aby mohli byť akceptovaní tým spoločenstvom, kde bývajú a žijú. Myslím si ale, že vzdelávanie je úplný základ. V rámci konferencie sme tiež chceli priniesť tie najlepšie príklady a skúsenosti z praxe, aby sa z nich mohli aj iní účastníci poučiť. Ide o pozitívne príklady nielen zo Srbska, ale aj z ďalších krajín regiónu, a nakoniec môžem povedať, že aj zo Slovenska tu budeme mať predstaviteľov takzvaných ,,zdravých komunít“, ktorí predstavia projekt, ktorý u nás už úspešne funguje asi 10 rokov.